Z histórie odboru:Conservatory of Bratislava Slovakia

Vyučovanie skladby, dirigovania a hudobno-teoretických predmetov má na konzervatóriu dlhú
tradíciu, aj keď v prvých fázach sa vyučovali iba ako obligátne predmety popri iných hlavných
odboroch štúdia. Už zakladateľská osobnosť našej školy Dr.Miloš Ruppelt pôsobil o-i. ako uznávaný
hudobný skladateľ. Jeho nástupca, skladateľ a klavirista Frico Kafenda bol zároveň pedagógom
samotného Eugena Suchoňa. K ďalšími významným skladateľským a dirigentským osobnostiam,
ktoré pedagogicky a umelecky pôsobili na Konzervatóriu,patrili Ján Strelec,

Alexander Moyzes, Ján Cikker,Andrej Očenáš,

Kornel Schimpl, neskôr Bohumil Križan, Ivan Hrušovský, Jozef Sixta, Adolf 

Vykydal, Vladimír Daněk,( Michal Galovec, Dušan Bill a ďalší.)

Moderné obsahové smerovanie Oddelenia kompozíce, dirigovania a hudobno-teoretických
predmetov bolo komplexne sformované v šesťdesiatych rokoch minulého storočia na základe
aktuálnych domácich, ako aj svetových trendov (čerpajúc nielen z českých, nemeckých, ale aj
z anglických vedeckých prameňov). Zásluhu na jeho etablovaní mali najmä významné skladateľsko-
pedagogické osobnosti, ktoré v tvorivej konfrontácii s pedagogickou praxou, dotvárajúc neraz systém
odborných pojmov v propedeuticky orientovanej teórii hudby a kompozície, vytvorili ucelený systém
vzdelávania, ktorý s menšími spresneniami a inováciami obstál až dodnes. Ide o trojicu:
 Miroslav Kořínek (1925-1998) – Dlhoročný zástupca riaditeľa konzervatória, hudobný
skladateľ a teoretik. Bol tvorcom niekoľkých moderných učebníc harmónie, z nich posledná
(v spolupráci s P. Zikom) Tonálna harmónia je doposiaľ najzásadnejšou stredoškolskou
učebnicou v tejto oblasti.
Pavel Zika  (1926) – Pôsobil ako významný pedagóg hudobnej teórie dlhé roky ako vedúci
kd-oddelenia (až do r.1990), je autorom viacerých – fundamentálne prepracovaných a
dodnes celoslovensky úspešne používaných – učebníc: Hudobné formy, Intonácia a Rytmus
i spoluautorom vyššie uvedenej Tonálnej harmónie.
Juraj Pospíšil (1931-2007) – Do dejín slovenskej hudby sa zapísal ako významný pedagóg
skladby. Počas svojho dlhoročného pôsobenia v tejto oblasti (v sedemdesiatych a v prvej
polovici osemdesiatych rokoch minulého storočia bola jeho kompozičná trieda na
konzervatoriálnom stupni výučby doslova v monopolnom postavení) presadzoval rôzne
inovačné prístupy vzdelávania (vrátane dôkladnej výučby seriálnych techník). Stál pri
skladateľských začiatkoch takých osobností ako Vladimír Bokes, Peter Cón, Vladimír Godár,
Peter Martinček,Miroslav Kroupa, Kristián Seidmann, Mirko Krajčí a väčšina súčasných pedagógov oddelenia.
Je autorom elementárnej Hudobnej teórie pre konzervatóriá a učebnice Formovanie
hudobnej skladby (v rukopise).

V osemdesiatych rokoch sa k vyššie spomínaným osobnostiam postupne pripájajú hudobní skladatelia Juraj Tandler,
Stanislav Hochel a Peter Martinček, ktorí sa v nasledujúcej dekáde stávajú
pedagógmi oddelenia. (J.Tandler ako pedagóg skladby, S. Hochel ako pedagóg skladby a zástupca
riaditeľa konzervatória, P.Martinček ako pedagóg skladby a vedúcii kd-oddelenia). Pedagógmi
dirigovania sú Zdeněk Bílek (čestný dirigent Slovenskej filharmónie) a Július Karaba (dlhoročný
šéfdirigent Symfonického orchestra Konzervatória).

Head of the Composition and Conducting department :

prof.Pavel Zika (...-1989)

Mgr.art.Peter Martinček"van Grob" (1990-1994)

Mgr.Yveta Mierna( 1995-)